Ako vznikajú tradície

IMG_20160622_133924

„Ako ten čas letí“,  počujem všade okolo seba. Nie som samozrejme výnimkou. Moje dni letia jeden za druhým a tak vynechávam činnosti, ktoré sa mi nezdajú byť také dôležité. A z času na čas v zime, zjari a v lete častejšie sa vyberiem raz s priateľmi, raz s rodinou, a raz iba tak sama na chalupu na Zaježovú. V Zaježovej to s časom neplatí. Tam nebeží ako bláznivý. Tam, akoby sa zastavil. Deň akoby tam nemal 24 hodín, ale možno 50. To, čo doma zaručene nestihnem, ma počká v Zaježke. Úplne v pohode si tam lúskam orechy a robím si zásoby na dni, keď budem zasa doma v časovom strese. Stihnem aj prechádzku, bylinky, vybehnúť na hríby, pozbierať úrodu, a dokonca ju aj spracovať. Ale stihnem aj iba tak ležať, pozerať na krásnu modrú oblohu, ktorá sa mi zdá oveľa modrejšia ako tu v meste, o nočnej oblohe ani nehovoriac, alebo iba tak pozorovať lastovičky, ako sedia na elektrických drátoch a iba tak si štebocú medzi sebou. Voľakedy, keď som bola ešte malé dieťa, takto lastovičky sedávali aj pred našim domom. Dnes tam už nie sú, odleteli asi na miesta, kde sa čas zastavil.

IMG_9422

Sused nakladá seno, chystá zásoby na zimu a podchvíľou sa rozpráva s Jankom. Janko je mladý býček, je z dvojíčiek, jeho sestra je jalovička, neviem ako sa volá, pretože hoci sa pasú na lúke spolu, sused stále ohlasuje iba Janka. Ale domýšľam si, že to je Marienka. Obidve zvieratká ráno pozerajú na mňa z lúky oproti a zdravia ma svojim spôsobom na dobré ránko.

IMG_20160519_090608

Áno, v Zaježovej sa zastavil čas. Ľudia si tú milí a vrúcni, dobrosrdeční. Naučili sa navzájom si pomáhať, pretože vždy boli a stále sú na to odkázaní. Žijú na lazoch, hovoria, že život je tam ťažší ako v meste, ale nemenili by. „Nie, netúžim po dovolenke pri mori“, hovorí moja mladá susedka, „čo by som tam robila? Moje miesto je tu, teším sa, že tu môžem byť so svojimi zvieratami a oni sa tešia na mňa. Neveríš?“, pokračuje, „oni sú ako ľudia, tešia sa, keď im venujem svoju pozornosť“.

Verím susedka, verím, my zvieratká v Zaježovej nemáme, nežijeme tam trvalo, nemohli by sme sa im venovať. Ale malé mačiatka sa nasťahovali do nášho humna a keď sme prišli, čudovali sa, iste si hovorili,  čo sú to tu za ľudia, tu už predsa bývame my. No, museli sme sa zniesť, humno má teraz viacerých obyvateľov, čo už.  Pozorovať ich hry, hm, nepotrebujete televízor.

IMG_20160622_135138

A občas nakuknú aj dvaja psíkovia, vôbec nie malinkí, jeden vlčiak a jeden bernardín.

IMG_20160518_161854

A keď vybehnem za dom,  iba prejdem cez cestu a nestíham sa čudovať, čo všetko tam má príroda pre mňa nachystané. Na takom malom kúsku zeme, malá lúčka pod lesom také množstvo liečivých rastlín, ktoré som voľakedy doma hľadala a zbierala hodiny a hodiny. Rastie tam prvosienka, podbeľ, pľúcnik lekársky, jahoda, malina, ostružina, fialka trojfarebná, repík, ľubovník bodkovaný, komodica lekárska, ďatelina lúčna, rumanček, hloh a ďalšie a ďalšie. Nemusím sa obávať, s istotou sú bio. Tento kus zeme je vzdialený od civilizácie, iba sused tu niekedy prejde traktorom, či ľudia, ktorí občas vytiahnú svojich tátošov, pretože civilizácia už postupne prichádza aj sem.  Cesta tu končí, ďalej nepokračuje.

IMG_8791

Zaježová je známe miesto, je tu komunita ľudí, ktorí chcú žiť tradičným spôsobom. Svojim kolegom som zrejme toľko o tom rozprávala, že nakoniec sa rozhodli, že skúsime AHA víkendy vo vzdelávacom centre v  Zaježovej. Boli nadšení, aj kolegovia, aj ostatní účastníci. Vzdelávacie centrum je naozaj parádne, lenže je takmer stále obsadené. Ani rok dopredu sa nám nepodarilo zohnať toľko voľných termínov, ako sme si predstavovali. A tak minulé leto sme mali na jeden víkend objednané Centrum aj my, aj iná skupina ľudí, pretože sú tam dve seminárne miestnosti a v lete veľa pracujeme vonku. Ale v lete sa akosi s ľuďmi rozsypalo vrece a bolo nás príliš a tých druhých tiež. Našli sme riešenie, výnimočne som našu chalupu prepustila „AHA“ víkendu.  A výsledok? Nie sama som tento náš víkend hodnotila ako jeden z najlepších.

11825191_464626267050822_813984088515239114_n

Nebolo tam toľko pohodlia, ako v centre, a dokonca účastníci aj pomáhali so servírovaním stravy, s umývaním riadov a s ďalšími činnosťami, ale toto všetko bolo vyvážené domáckosťou prostredia, boli sme tu ako jedna rodina. A keď večer niekto z nás zavelil, že sa ide spať do humna, vo vnútri nezostala ani noha. Všetci na jednej kope  (nie celkom) v humne a na ďalší večer nebolo pochýb o tom, kde spíme. Bolo rozhodnuté. Večerný ohník, raňajky vonku pri vychádzajúcom slniečku, a ďalšie a ďalšie vymoženosti nám ponúkalo toto miesto, ktoré mám tak rada.

IMG_20160702_094310

A takto nejako vznikajú tradície. Tradičný AHA víkend na chalupe u Vierky, tradičná Parga, a veríme, že aj Bali sa stane našou tradíciou (viac o našich akciách, ako aj linky na prihlásenie sa nájdete na www.ahavikend.sk)

Účastníci toho Zaježovského AHa letného víkendu sa ma s pravidelnosťou vypytovali:“A bude aj budúci rok? Ale urobte to tak, aby som vtedy mohol. A vtedy budem na dovolenke. A vtedy som s rodinou.“  Urobili sme. Vieme, že sme všetkým nevyhoveli, radi by sme, ale nejde to. A kapacita tohto miesta je tiež iba taká, aká je, hoci naša chalúpka sa rozrastá a dá sa už v spacáku spať aj hore v humne, čo ešte vlani nebolo možné, stále je však obmedzením jedna sprcha, jedna toaleta a jedna latrína a v suchšom období málo vody.

IMG_20160704_101344

Ak by ste radi ochutnali krásu tohto miesta, neváhajte, napriek tomu, že sme s propagáciou ešte nezačali, polovica miest je už obsadená. Tá druhá polovica čaká na Vás, ktorí to stihnete ako prví.

Teším sa na Vás spolu s mojimi kolegami Tibkom a Irenkou,  s ktorými Vás budeme „AHA víkendom“ sprevádzať. Téma „plynutie“ sama vyplynula  a nič vhodnejšie by sa pre toto miesto nenašlo.

IMG_20160330_172311

Tak snáď už iba kedy, 5.-7.8.2016 – „Tradičný AHA víkend u Vierky na chalupe“.

www.ahavikend.sk

Comments

comments

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

*