O pravde

obrázok23
O pravde

Včera večer sa mi prihodila zaujímavá skúsenosť, ktorá dnes ráno priniesla vďačnosť a pochopenie do môjho srdca. Je o pravde. Čo je vlastne pravda? A prečo tak nástojčivo stojíme za tou svojou? A prečo máme strach, že budeme oklamaný? Čo sa to vlastne s nami deje v takých chvíľach? Čo keď si dovolíme vypnúť autopilota a pozrieť sa na to všetko s odstupom, s vedomím.
Včera večer som sa dostala do situácie, keď môj kamarát niečo vravel a všetky dôkazy svedčili proti nemu. Určite poznáte také situácie aj vy zo svojich životov. Akoby sa všetko spolčilo, každé jedno vysvetlenie ktoré mal, aby obhájil svoju pravdu sa zrútilo. Jednalo sa o zásadnú vec, ktorá by možno mohla rozhodnúť , či bude naše kamarátstvo pokračovať, či nie. Myseľ mi našepkávala „never“, tu sú dôkazy, predsa vidíš. A ja som si v tom krátkom časovom okamihu, keď sa to všetko dialo uvedomila, že rozhodnutie je na mne. Že sa môžem rozhodnúť, či uverím svojej mysli, alebo či uverím jemu.
Bol neskorý večer, cítila som sa unavená. Dovolila som si toto rozhodnutie odložiť na ráno, keď budem svieža, oddýchnutá, vyspatá.
Zároveň som si v priamom prenose uvedomovala, že neprichádzajú žiadne negatívne pocity. Neprišiel strach, neistota, zrada, nič z toho tu nebolo. Nebolo to tu, pretože ja som sa ešte nerozhodla, či sa prikloním na stranu, že ma klame človek, alebo na stranu, že ma klame myseľ. Uvedomila som si, že pocity prídu až vtedy, keď sa s niektorými myšlienkami stotožním.
Dnes ráno som sa zobudila a bolo vybraté. Verím jemu. Akú úlohu má v mojom živote moja myseľ. Je tu preto, aby ma chránila. Chránila pred skutočným nebezpečenstvom. Pracuje ako počítač. Zbiera informácie a vyhodnocuje, v každej sekunde ponúkne vyhodnotenie z tých informácií, ktoré práve má. Nie že by nás úmyselne zavádzala, iba vyhodnocuje z toho, čo má. A keď o minútku dodáme novú informáciu, všetko vyhodnotí inak.
Všimnite si to, predsa sa vám to v živote už veľa krát stalo. Priateľ nezavolá, ba čo viac, má vypnutý mobil, nikdy si mobil nevypína …a myseľ vyhodnocuje, ….možno sa mu niečo stalo,….alebo, …možno je s nejakou inou,…veď už dlhšie to nie je medzi nami také, ako to bývalo, …aj včera večer….a spomeniete si na niečo, čo nebolo v poriadku,….čo to robíte? Myseľ hľadá informácie k danej téme, aby ich mohla vyhodnotiť. O chvíľu ste presvedčený o tom, že priateľ je práve na rande s inou ženou, cítite žiarlivosť a možno aj hnev a ešte sa hneváte na seba, že ste si to už dávno nevšimli. Má tento pocit naozaj nejaké opodstatnenie, alebo vznikol iba na základe toho, čo vám predložila vaša myseľ? Jednoznačne myseľ. Priateľ príde večer k vám a oznamuje vám, že stratil mobil, nevedel vám zavolať ani z iného mobilu, pretože si nepamätá vaše číslo, a rozpráva vám o tom, ako si už vaše číslo určite zapamätá, pretože tú situáciu chcel s vami zdieľať, lebo ste jeho najbližším človekom.
Čo urobí vaša myseľ? Znovu vyhodnotí všetky informácie, ktoré ste jej zadali a predloží výsledok „priateľ vás miluje“. Ako sa cítite? Ste šťastná a milovaná (prípadne šťastný a milovaný).
A takáto je naša myseľ,…nie, nie je zlá,….iba jej pripisujeme väčšiu dôležitosť, akú skutočne má. Triedi a vyhodnocuje informácie, ktoré sme do nej uložili….
Dnes som si uvedomila, myseľ iba triedi informácie, budem veriť kamarátovi. Neprišla zrada, neprišiel hnev, neprišiel strach. Prišla vďačnosť. Vďačnosť za to uvedomenie, že ja si vyberám, že ja môžem rozhodovať o svojom živote, a že možno pravda v našom ponímaní nie je tým najdôležitejším v živote.
A čo ak ma kamarát skutočne oklamal? A ja som mu uverila? Budem za „blbú“? A čo? Alebo strach, tomuto človeku už nemôžem dôverovať, hnev sama na seba, pretože ja som si v mysli vytvorila ilúziu a tá nezodpovedá skutočnosti.
Sloboda, ktorá sa odkrýva, keď si dovoľujem žiť svoj život vedome je nepopísateľná slovami. Stojí za to ju zažiť. Stojí za to byť „blbá“.
Namasté
Vierka

Comments

comments

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

*