O mne

Vždy ma zaujímal svet, vonkajší, aj ten vnútorný. Premýšľala som nad štúdiom psychológie, nakoniec však zvíťazila chémia. Naučila ma veľa o výžive a životnom prostredí. Aj keď som dlhý čas v životnom prostredí pracovala, a ešte stále sa tejto oblasti venujem, nebadane sa do môjho života prikradla aj práca s vnútorným svetom.

Začala som podnikať v roku 2005, najprv popri práci, v roku 2007 som trvalý pracovný pomer opustila. Uvedomila som si, že životnému prostrediu a svojmu životu viac pomôžem, keď budem na vlastnej nohe.

Môj život ma naviedol na mnohé semináre a kurzy týkajúce sa osobného života. Cítila som, že to čo žijem, nie som naozaj ja, všetko akoby bolo niečím zastreté.

A tak som hľadala. Stretla som v živote mnohých učiteľov, vyskúšala rôzne techniky. Na chvíľu sa zdalo, že to je ono. Vždy iba na chvíľu.

Na dlhší čas som sa pristavila pri metóde Cesta, od Brandon Bays a dokonca som sa stalo aj jej terapeutom. Zdalo sa, že by to mohlo byť ono, vždy po procese som sa cítila fajn. Ale ja som sa nechcela cítiť fajn iba po procese. Ja som sa chcela cítiť fajn stále.

A tak som začala hľadať ľudí, ktorí to v živote dokázali. Všetci svorne tvrdili, že je to jednoduché, sledovala som Edharta Tolleho, Moojiho, Marcelku z hor, Ruperta Spiru. Bolo zrejmé, že v živote objavili niečo, čo javilo, že je predo mnou ukryté.

Dnes viem, že to ukryté nebolo. Vždy to tu bolo, a bolo to tak zrejmé, že to bolo až všedné. Neverila som tomu, že to môže byť ono. Hľadala som niečo „váu“, a ono to nebolo „váu“, bola to moja prirodzenosť, živosť, vždy som ju cítila, len som jej nevenovala pozornosť. Nevedela som, že je to dôležité.

Verila som iba svojej mysli, celú svoju pozornosť som venovala jej. Zdalo sa mi to prirodzené, každý to tak robil. A potom som hľadala spôsoby ako byť šťastná.

Žila som v rámci pravidiel svojej mysle, zažívala občasné šťastie a občasné utrpenie. Po čase som začala pozorovať svoje myšlienky. Veľmi rýchlo som zistila, že práve myšlienky, ktorým venujem svoju pozornosť vytvárajú moje emócie. Že môžem pozornosť venovať niečomu, čo je pre mňa pozitívne a výsledkom je pozitívny pocit. Alebo naopak, môžem pozornosť venovať niečomu, čo je pre mňa negatívne a výsledkom je zlý pocit. „Tak žeby naozaj príčinou môjho občasného nešťastia nebolo to tam vonku, ale niečo vo vnútri mňa samotnej?“

Postupne prestávam veriť svojim myšlienkam. A zrazu nič nepotrebujem hľadať, všetko je tu v každej chvíli. Nepotrebujem učiteľa, AHA, aj ten je vo mne. A v každom okamžiku má pre mňa odpovede na všetky otázky. A vždy mal. Iba som ich nepočúvala. Moja pozornosť bola v myšlienkach.

Porozumela som svojej mysli, a život začína byť rajom.

Čí to bol bláznivý nápad, že by sme mali vedieť, ako žiť? Vie snáď strom, ako má rásť? Vie mrak, ako má plávať po oblohe? Vie vietor, kde fúkať? Vie cesta, že niekam vedie? Nemusite mať ani poňatia, ako žiť, iba rozpoznajte, že ste život!

MOOJI

Napísali o mne

Bol som presvedčený, že náš vzťah s manželkou sa už nedá zachrániť. Chcel som sa rozviesť. Mal som už dosť tých nekonečných výčitiek a hádok. Myslel som si, že to ona je príčinou nášho spoločného utrpenia. Veď ja som sa snažil.
Dopočuli sme sa od známych, že sa im po stretnutiach s Tebou upravil vzťah. Rozhodli sme sa vyskúšať to. Bola posledná vec, ktorú som bol ochotný pre náš vzťah urobiť. Neveril som, že sa dá zachrániť.
Dnes Ti ďakujem, všetko je inak, ako som si myslel.
Keď si na začiatku povedala, že nebudeme riešiť vzťah, ale mňa samého, chcel som sa zdvihnúť a odísť. „Ja som v poriadku“, premýšľal som, „potrebujeme to iba vysvetliť mojej manželke“. Som rád, že som zostal.
Dnes s ňou zažívam niečo, čo som nepoznal ani v čase najväčšej zamilovanosti. Sme si takí blízki. Naďalej sa občas zamračí, ale ja už viem, že príčinou nie je ona, iba práve nie som vedomý. Stačí mi zamerať pozornosť do svojho vnútra, a všetky mraky sú preč.
Ďakujem Ti Vierka za toto poznanie.
Peter
Milá Vierka.
Pri sedeniach s Tebou som vedela na chvíľu pocítiť samu seba.Precítiť, čo hovorí myseľ a čo hovorí duša.Precítiť, že túžba duše je najdôležitejšia a najpodstatnejšia.
Ty si ma naučila prijímať veci také ako sú. A že až v prijatí sa zrodí zmena.
Počas obdobia, čo si ma mojou cestou sprevádzala,  som prešla veľký kus môjho života.
Začínam veriť sama sebe, a aj tomu, že niet inej cesty pre mňa, ako je tá moja vlastná.
Ďakujem.
Elena
Vierka,

Na moju „cestu“ si ma nasmerovala, keď mi život priniesol situáciu, kedy som sa cítila v najväčšom ohrození, aké som dovtedy nepoznala. Intenzívny obrovský strach a neistota ma až fyzicky boleli.  Hľadala som aspoň nejaký bod, ktorého by som sa mohla zachytiť, v niečo veriť. Začala som chodiť k Tebe na sedenia. To, čo som sa dozvedela ma zo začiatku desilo a zároveň priťahovalo. Naučila som sa objaviť a počúvať spojenie so sebou (svojim vnútorným ja), prijímať seba aj svoje okolie zo všetkým čo je tu. Ukázala si mi možnosť vidieť život z iného uhľa pohľadu. Naučila som sa  milovať seba a svoj život, zahadzovať nepotrebné a obmedzujúce presvedčenia, robiť  veci, ktoré ma bavia a prinášajú radosť. Učím sa byť vďačnou a žiť v harmónií.Cítim, že k tomuto poznaniu som dospela veľkou mierou aj vďaka Tebe, Vierka. Sedenia s Tebou sú plné lásky a pochopenia, podpory a nezištnosti. Si trpezlivou a inšpirujúcou priateľkou, dôverným anjelom, ktorého dobrota, láskavosť  a ochota ma sprevádza v tých najťažších chvíľach.Vďaka Tebe som si dovolila otvoriť srdce a náruč životu, prijímať lásku, ktorá sa mi dostáva, ktorá ma naplňuje a uzdravuje a rozdávať ju naspať do okolia. Ďakujem

Slávka

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

*