Pravdu povediac, sama neviem, čo vo mne ma láka vymeniť istotu za neistotu, prekročiť svoju komfortnú zónu a ísť do neznáma. Určite to nie je iba more, aj keď vymeniť hmlisté, veterné počasie za teplé žiarivé slniečko a príjemné, málo chladivé more je pre mňa vždy lákavá predstava. Namýšľam si, že samo vedomie chce zažiť v mojom tele práve toto. Oddychujem. Vnímam prítomný okamih s dojatím a vďačnosťou za to, že som ho schopná vnímať. Pozorujem miestnych ľudí, ktorí ešte iba pričuchujú k turizmu, ich ochotu dať všetko, len aby si turistu získali, nemajúc veľa možností zarobiť si na živobytie na tomto malilinkom piesočnatom kúsku zeme obklopenom slaným morom, ich rozpaky z toho, či to zvládli, ich nevinnosť a úprimnosť.
Ochutnávam jedlá, ktoré vôbec nepripomínajú tie naše, a napriek tomu sú lahodné. Úžasné čerstvé ovocné šťavy z ovocia, ktorého názov neviem ani vysloviť.
Rozhovor mojou rozpačitou angličtinou a na druhej strane veľmi podobnou tej mojej, plus ruky, nohy, úsmevy, gestá. Hojdajúc sa dlhé hodiny po večeroch na hojdačke pri mori, vnímajúc teplý vánok na mojich ramenách, pozorujem život tvorov, ktorých domovom je táto gýčovo tyrkysová voda, ich boj o potravu, ladný rýchly pohyb obrovských rají, stovky malých chodiacich krabov, s výstižným pomenovaním, pustovník, ktoré keď cítia nebezpečenstvo, stanú sa na okamžik kameňom, na nerozoznanie od toho ozajstného.
A občasné správy z domova, ktorý na čas moja myseľ nemá pod kontrolou, ako skúška bdelej prítomnosti, dôvera, že keď nepôjde trajekt kvôli zlému počasiu, alebo si kapitán dlhšie pospí, že bude o nás postarané.
Stopy v piesku, ktoré rýchlo zmýva teplá voda, ako symbol pominuteľnosti.
To je moja realita na pár dní a som za ňu nesmierne vďačná. V srdci cítim teplo, ten pocit dojatia z toho, že môžem byť svedkom aj takéhoto spôsobu života.
Sú to Maledivy mojimi očami.
Táto realita ďaleko predstihuje realitu, ktorú bolo možné očakávať z obrázkov. Táto skutočná? realita je o niečom úplne inom, dá sa iba zažiť. Je moja, zostáva uložená niekde v mojej pamäti, s pocitmi dojatia, vďačnosti, radosti, obdivu, pri spomienke na ňu.
Neuveriteľná špina, neporiadok, smetisko, izby bez okien, špinavá kúpeľňa, čašníci, ktorí nemajú ten grif, prinesú účet skôr, ako sme oň požiadali, nemožnosť dať si kvapku alkoholu, lebo moslimovia to majú zakázané, neberúc ohľady na nás turistov, zahalené ženy, ktoré by najradšej aj nás videli zahalené, nemožnosť kúpania sa v plavkách kdekoľvek na ostrove, iba vo vyhradenom priestore, ktorú volajú bikiny pláž, rozmočená piza urobená z pita chleba.
Nedokonalá angličtina obsluhujúceho personálu. Nedodržaný cestovný poriadok trajektov, jediného spôsobu prepravy medzi ostrovmi za normálnu cenu. Háveď na pláži.
Sú to Maledivy očami mojej kamarátky.
Táto realita ďaleko zaostáva za realitou, ktorú bolo možné očakávať z obrázkov. Táto skutočná? realita je o niečom úplne inom, dá sa iba zažiť. Je mojej kamarátky, zostáva uložená niekde v jej pamäti, s pocitmi sklamania, nedôvery a niekedy možno aj s pocitom hnusu pri spomienke na ňu.
Ktorá je tá skutočná?
Je vôbec niektorá z nich skutočná?