Prečo liečivé rastliny?

Mak vlčí

Prečo liečivé bylinky?

Aj keď sa európska legislatíva snaží čím ďalej tým viacej brániť ľuďom v liečení sa prírodnými prostriedkami, je mi veľkým potešením, že sa postupne opak stáva pravdou. Stále viac a viac ľudí začína rozmýšľať o tom, čo by mohli oni sami urobiť pre svoje zdravie. A to je vôbec prvý krok. Hneď, ako prevezmeme svoje zdravie do vlastných rúk, môžeme preň urobiť omnoho viac, ako keď sa spoliehame na niekoho iného, že nás vylieči. Nemám vôbec nič proti lekárom, sú nám v mnohých prípadoch veľmi užitoční, avšak už aj mnohí ľudia od fachu, z medicíny začínajú premýšľať, že niečo tu nie je v poriadku. Lekári  nás rozdelili, ako človeka, jeden je tu pre vaše oči, jeden pre uši, jeden pre srdce a tak by sme mohli pokračovať. Možno si poviete, že je to v poriadku, veď kto by mohol poznať tak obšírnu problematiku, ako je celý človek, museli to rozdeliť. Hm, museli? Má to však jeden háčik. Organizmus je jeden systém a nedokonalá činnosť jediného orgánu spôsobí celú reťaz reakcií.

Preto, ak idete k lekárovi s nosom a on lieči vaše dutiny, podá vám lieky, ktoré neovplyvnia iba vaše dutiny, ale aj ostatné orgány v tele.  A naopak, choroba sa síce prejavila na vašich dutinách, ale možno je to dôsledok oslabenia nejakého iného orgánu, prípadne celého organizmu. Ak si zoberiete liek na dutiny, určite tým svoj organizmus neposilníte, ale naopak, ešte viac ho oslabíte. Možno sa dutiny vyliečia a vy sa čudujete, že vás začalo bolieť niekde inde. Zo žartu sa povráva, že ak sa raz dostanete k lekárovi, už sa odtiaľ tak ľahko nedostanete. A práve toto je možno ten dôvod.

V minulosti sa ľudia obracali častejšie na prírodu.  Keby sme sa poobzerali po prírode, zistili by sme, že nám poskytuje k životu všetko, čo potrebujeme. Prečo sme vlastne na to zabudli? Prečo sme prestali používať ten zdravý sedliacky rozum? Zdá sa, akoby sme s vedomosťami zabudli na súvislosti.

So svojou priateľkou často vediem dialóg. Čuduje sa, keď konzumujem nejaké rastlinky, ktoré ona považuje prinajmenšom za „nejedlé“. Ja sa zasa čudujem, že konzumuje výrobky z obchodu, ktoré obsahujú 10 prídavných látok, nazývaných é-čiek, o ktorých si dnes z našich vedeckých poznatkoch myslíme, že sú pre nás relatívne neškodné v množstvách, aké sa do potravín pridávajú. Spýtala som sa jej, či naozaj verí tomu, že tá chémia je bezpečnejšia pre jej zdravie, ako to, čo nám dáva príroda, a ak áno prečo? Porozmýšľala a odpovedala, že to je testované. Ja k tomu pridávam, a prečo nikto netestuje bylinky?

Zdravý rozum zostáva stáť, keď prídete do potravín a zoberiete si do rúk  hocijaké výrobky. Skutočne v nich nájdete zo 10, 12 e-čiek.  Prídavné látky sú napr. potravinárske farbivá, konzervačné látky, antioxidačné látky a regulátory kyslosti, emulgátory, zahusťovadlá, stabilizátory, kypriace a protispekávacie látky, zvýrazňovače chuti a vône, antibiotiká a ďalšie. Koľko z týchto látok naozaj potrebuje naše telo? Takmer žiadnu? Prečo sa potom pridávajú do potravín? Mne napadá jediná odpoveď a tou je za účelom väčšieho zisku. Ak viete o inej, dajte mi prosím vás vedieť, rada sa dozviem. Napriek celému zoznamu prídavných látok, ktoré sa v potravine nachádza, môže ísť táto potravina na trh, môžeme si ju kúpiť a zjesť.

Keď však chcete predávať  svoje prebytky, spracované doma, napríklad sa vám urodil nadbytok ovocia, urobíte domáci džem, do ktorého nepridáte absolútne nič, iba povaríte ovocie dostatočne dlho, aby sa odparila voda, prelejete do pohárikov a zavriete, ak sa ho pokúsite predať, robíte niečo protizákonné. Ak by ste si chceli vybaviť povolenie na takúto činnosť, veľmi rýchlo vás to prejde.

Zo zákona máte povinnosť podnikať v samostatnej prevádzkarni, čo znamená, že to nemôžete robiť doma v kuchyni.  Prevádzkareň samozrejme musí byť hygienicky vyhovujúca (vaša kuchyňa určite nie je)  a spĺňať napríklad podmienky : dva samostatné vchody, hygienicky vyhovujúca  otestovaná voda, dostatočný prísun teplej vody, samostatný priestor na umývanie riadu, samostatné WC s umývadlom, samostatný priestor na skladovanie suroviny,  chladničky na suroviny, chladničky na hotové výrobky, zmluvy na odvoz odpadov, pracovne plochy na jednotlivé činnosti (suroviny, polotovary, plnenie výrobkov, balenie, distribúcia.  A tak prebytok ovocia necháte radšej zhniť na strome.

A keď k tomu dodám, že mám strednú aj vysokú školu potravinársku, odbor konzervovanie potravín, a živnostenský list, myslím, že niet čo dodať.  Kúpte si džem s prídavnými látkami v supermarkete.

A tak sa vraciam naspäť k prírode, v nemom úžase pozorujem vzťahy, ktoré v nej fungujú. Všetko je úplne dokonalé.

Príroda je stále otvorená kniha a len v nej opravdu stojí za to čítať“, 

Antonio Gaudí i Cornet, katalánsky architekt

Nemusíme kupovať drahé preparáty z Číny, či peruánske byliny, tu u nás na Slovensku rastie všetko, čo potrebujeme. Naše bylinky nie sú o nič horšie ako tie z Ázie, či iných kútov sveta. Práve naopak, to, že narástli  na tomto kúsku zeme, na ktorom my žijeme znamená, že v nich je ukryté presne to, čo potrebujeme my, ktorí žijeme práve na tomto kúsku zeme. Telo má svoje vlastné liečivé, samoregulačné schopnosti, ktorým ak dáme príležitosť, aby sa liečba zamerala na ich posilnenie, na stimuláciu odolnosti organizmu, bohato sa nám odvďačí. Jednou z ciest, ako  tieto sily povzbudiť, liečivé bylinky.

Počuli ste o Zaježovej? Je to zabudnutý raj na zemi. Uprostred Slovenska. Príroda, kam ešte nedorazila civilizácia. Domy sú tam vzdialené od seba neraz kilometre. Laznícky spôsob osídlenia. Ľudia, ktorí tam žijú sú odkázaní na to, aby si jeden druhému pomáhali. Nekonečné lúky, pastviny, skaly, zmiešané lesy. Rôznorodá vegetácia. A takmer každá rastlinka liečivá. Možno každá, iba nevieme ešte o jej liečivých účinkoch.

Skoro na jar na zaježkovských lúkach rozkvitajú prvé liečivé byliny, zbieram Petasites hybridus po česky  devětsil lékařský,  po slovensky deveťsil hybridný. Píšem po česky, uvedomujúc si, že koľko rastliniek má ukrytých v názve lekára, púpava lekárska, bôľhoj lekársky, šalvia lekárska, medovka lekárska a ďalšie. Že by náhoda?

A za deväťsilom (9 síl – prečo asi ten názov?), prvosienka jarná, pľúcnik, nie náhodou tiež lekársky, zbádušník brečtanový, púpava lekárska, áno tá, ktorú my tu na juhozápade prácne odstraňujeme z našich „anglických trávnikov“.

A v máji začínajú kvitnúť trnky, čerešne vtáčie a hlohy. Nádherná podívaná, príroda je ako nevesta v bielom závoji. A trošku neskôr repík, pre zmenu lekársky. A  potom materina dúška, pamajorán, zemežlč, slez lesný, aj nebadaný, mäta, rebríček, ibiš a nechtík tiež lekárske, lastovičník, čakanka, praslička, jahoda, jastrabina a izop lekárske, ľubovník bodkovaný, borievka, srdcovník, pyštek, jablčník, komodica lekárska, skorocel, nátržník husí, čiernohlávok obyčajný, žihľava, baza, zľatobyl, jarabina vtáčia, kostihoj lekársky, lipa, ďaletina, podbeľ lekársky, divozel, fialka trojfarebná, sedmokráska, a mnohé ďalšie, na ktoré som si práve v tomto momente nespomenula.

Naozaj, tieto všetky liečivé rastlinky rastú v tom zabudnutom raji na Zemi, kde líšky dávajú dobrú noc,  a ja si ich tak pre seba nazývam zaježkovské bylinky. Majú veľkú moc, ktorá je opakom slova nemoc. Nazbierajte si ich sami, možno aj okolo vás ich rastie neúrekom. Nie je to to isté, ako keď si ich kúpite v lekárni. Nie všetci, od ktorých ich vykupujú vedia, že napríklad žihľavu nemajú zbierať na miestach, kde sa hnojilo, pretože žihľava je zberačom dusíkatých látok a tak do svojho tela pri očiste dostanete možno viac dusíka, ako prírodných látok. Kde teda tú ktorú bylinku zbierať, načo vám môžu poslúžiť, ako ich kombinovať, spracovať, či užívať? Poďte so mnou na výlet so zaježkovskými bylinkami,  všetko vám prezradím.  A vôbec nemusíte čakať, kým ochoriete. Môžete si iba tak preventívne v zime pripraviť horúci voňavý čaj z  materinej dúšky, v lete studený mätový nápoj, bazový sirup na jar, alebo šípkový džem na jeseň. Príroda je mocná čarodejka, vezmime si kúsok z jej nesmiernej sily.

Comments

comments

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

*