Môžem mať dobré vzťahy, keď nie som bdelo prítomný?
Všetky naše vzťahy sa odvíjajú od nášho vzťahu k sebe. Či už si to uvedomujeme, alebo nie, druhý partner nám zrkadlí náš vzťah k sebe. Často počujeme, musíme mať radi sami seba, aby okolitý svet fungoval. Áno, avšak návod na to, ako mať rád sám seba už tak často nenachádzame. Darmo si budeme hovoriť milujem seba, preciťovať lásku k sebe, keď sa potom ocitnem v situácii, keď druhý niečo urobí, alebo povie, a moja láska je preč. Sú naspäť pochybnosti a strach. Nie som dosť dobrý, dobrá, nerobím to dobre, neviem to dobre, sú najčastejšie argumenty, ktoré nám myseľ ponúka.
Mať rád sám seba je sprofanovaná fráza, mnohí sa o to snažíme a potom príde chvíľa, keď zistíme, že to až tak celkom nemáme. Máme sa radi trochu? Je možné mať sa radi trochu? Jeden z mojich učiteľov hovorieval „trochu tehotná“, napadol mi tento výstižný príklad, nie je možné mať rád sám seba trochu, tak ako nie je možné milovať druhých trochu. V takom prípade to asi nebude láska. Alebo milovať tak, že chvíľu milujem, potom sa hnevám, či dokonca nenávidím. Milujem iného, keď sa správa podľa mojich predstáv. Milujem seba, keď sa v situáciách zachovám tak, ako si predstavujem, že je dobré. Milujem svoje dieťa, keď robí to, čo je pre neho dobré podľa mojich predstáv. Často však čítame, že láska miluje bez podmienky. Ak je tá naša podmienená niečím, je to skutočná láska? A môžeme ísť ďalej. Som šťastná, šťastná vtedy, keď sa veci dejú podľa mojich predstáv. Keď si túto časť dôkladne prečítate, ľahko zistíte, že príčinou všetkého utrpenia nie sú naši blízki, partner, ani dieťa, tou príčinou sú naše predstavy.
Ak ste čítali môj predchádzajúci článok o pokazenom televízore, versus prečo vzťahy nefungujú, tu môžem zľahka naň nadviazať. Na televízore, ktorý neperie si veľmi ľahko môžeme ukázať, prečo naše vzťahy nefungujú.
Každý máme iné predstavy, a každý sme o tých svojich presvedčený, že sú dobré, že keď svet, alebo ľudia ako som už písala vyššie, sa nebudú správať podľa tých našich, nemôžeme byť šťastní.
Naše predstavy vyvolávajú naše očakávania. Mám právo aby robil to, alebo ono. Predstava. Prečo ich máme každý iné? No preto, že sme každý vyrastali v inom prostredí, každý sme si preložili to, čo nám hovorili, keď sme boli malé deti inak, po svojom, každý máme predsa svoje vnímanie. A uverili sme, že svet by mal byť podľa našich predstáv. Každý to hovorí, každý to tak žije. A je ten každý šťastný?
Skúšajte, doprajte si vlastnú skúsenosť. A keď sami na sebe zistíte, že príčinou vášho nešťastia, nespokojnosti, či iných nepríjemných pocitov nie sú tí iní, nie je ten svet okolo vás, ale príčinou sú vaše predstavy a očakávania, vtedy je čas pozrieť sa na ne. Nie zmeniť ich, iba ich uvidieť a prestať očakávať od vonkajšieho sveta ich naplnenie. Dať si to naplnenie sám sebe, rovná sa, milovať sám seba.
Každý akoby sme mali v sebe dieru, ktorú chceme naplniť, ona nás robí nespokojnými, či dokonca až nešťastnými. Najskôr hľadáme zaplnenie tejto diery vo svete, vo svojich vzťahoch s partnermi, s deťmi, rodičmi, priateľmi, vo svojej práci, v svojom tele, v alkohole, v peniazoch, vo výnimočnosti, a v ďalších a ďalších veciach. Skôr či neskôr všetci prídeme na to, že v týchto trvalé naplnenie nenájdeme. Meníme partnerov, meníme prácu, meníme bývanie, a zdá sa, že to na chvíľočku funguje. Zasa sme na chvíľu spokojní, alebo šťastní. Vymieňame televízory. Na začiatku sme okúzlení tým, že sú nové. Majú lepší dizajn, väčšiu obrazovku. A po čase zistíme, že zasa neperú.
Ak sme v tomto štádiu svojho života, je to najlepší čas na to, začať hľadať naplnenie sám v sebe. Možno máme presvedčenia, že to robia iba blázni, iba tí nenormálni, pretože väčšina ľudí to nerobí. A väčšina znamená normu. Skutočne to, že to robí väčšina je zárukou toho, že to je to normálne?
Ako na to? V prvom rade potrebujeme pripustiť, že to môže byť aj inak, ako sme si doteraz mysleli. Pripustiť, že problém môže byť v našej predstave, očakávaní, nie v našom partnerovi, okolí. To je tá najdôležitejšia a najťažšia časť našej práce. Myseľ nám zo začiatku bude našepkávať, že je to blbosť, že predsa mám právo, že načo mi je taký vzťah, že to je nespravodlivé, a ďalšie a ďalšie predstavy.
Keď neuverím svojej mysli, vyhral, vyhrala som.
Prečo je táto fáza najťažšia? Preto, že som zvyknutý takto nahliadať na svet. Robil som to celý svoj život roky, či možno desiatky rokov, len si predstavte, keď si zvyknete piť ráno kávu, pijete ju každé ráno 3 mesiace a po troch mesiacoch káva dôjde, nikde ju nemajú. Ste nepokojní, musíte ju mať, zvykli ste si na ňu a okrem toho ste uverili tomu, že káva vám robí dobre, …. a to sú iba tri mesiace. Naprieč tomu, ste celý svoj doterajší život žili v tom, že problémom vo vašom živote je vonkajší svet, nie vaša predstava. Je to zvyk, bude vyžadovať trochu času, aby vás nepohltil naspäť.
Keď máme túto fázu za sebou, začína to byť jednoduché, zrazu je ľahké pripustiť, že veci všetky veci môžu byť inak, ako sme si mysleli. Že na svet môžem nazerať iným, novým spôsobom, a svet mi to opláca v dobrom.
Po tejto fáze nasleduje presmerovanie pozornosti. Uvedomenie si, že kam svoju pozornosť zameriam, to rastie. Akoby naša pozornosť bola nabíjačka, ktorá nabíja to, kam ju zameriam. Neverte, vyskúšajte. Je to veľmi jednoduché. Máte vo svojom okolí niekoho, kto vám ide na nervy? Nájdite na ňom počas jedného týždňa každý deň 3 dobré vlastnosti. Každý deň 3. A pripomeňte si ich, ráno, na obed, večer. Že ich nemá? Má, iba vy ste momentálne sústredený na tie, ktoré sa vám nepáčia. Každý máme aj tie, čo považujeme za dobré, aj tie nepáčivé. Áno, zasa vás to bude stáť trochu síl, pretože máme silný zvyk nezaoberať sa svojou pozornosťou, prenechávame ju väčšinou svojej mysli. Keď sa rozhodnem, že zasa si zoberiem moc nad svojou pozornosťou, stojí ma to na začiatku trochu úsilia. Mením zvyk, ktorý som praktizoval roky.
Budete prekvapený, už po týždni budete vnímať tohto človeka inak. Opakujem, neverte, vyskúšajte, niet nad vlastnú skúsenosť.
Keď si to vyskúšate, napíšte mi. Aké to bolo, čo vám to prinieslo. A ja Vám na oplátku napíšem ako pokračovať ďalej vo vytváraní nového zvyku, v milovaní seba samého.
Nech sa Vám darí!
A teraz je tu výnimočne príležitosť, ak si sami netrúfate, zmeniť svoj zvyk, môžete to skúsiť spolu s nami, okrem iného nahliadneme v bezpečnom prostredí do vlastného vnútra, budeme bdelo prítomní a prežijeme ďalšie nezvyčajné veci. Na AHA víkende o vzťahoch, 7.-9. 4. v Hrubej Borši. Na záväzné prihlásenie zostáva už iba zopár dní, do 30.3.2017.
Viac informácií nájdete na