Včera som sa vrátila z trojdenného seminára „Intenzívna cesta“, ktorý sa konal už po druhý krát za krátku dobu v Bratislave. Keď sme s kolegami terapeutmi sedeli v kruhu na seminári v Prahe, rozvíjali svoje vízie a plánovali seminár s Brandon Bays v Bratislave, musím sa priznať, bola som skeptická. „Kdeže by Brandon prišla na toto naše malé Slovensko, keď iba raz za rok chodí do každej krajiny, radšej príde do Prahy, ako do Bratislavy“, behalo mi hlavou.
Tento krát som sa mýlila a teším sa tomu. Brandon bola v Bratislave už po druhý krát. Vďaka. Vďaka Vám, organizátori, vďaka Ti Brandon, vďaka Ti Bože. Kto to nezažil, nepochopí, vyzerá to síce ako fráza, avšak keď moje tri kamarátky, ktoré sa tento víkend po prvý krát stretli s cestou prezentovali rovnaký názor, uvedomila som si, že to fráza nie je. Zažiť tú atmosféru, tú energiu, to nadšenie ten dotyk nekonečna, ten pocit, že som „konečne doma“, konečne tam, čo som tak dlho hľadala, ten pocit nejde opísať.
Počet seminárov, ktoré som s Brandon Bays absolvovala sa blíži k desiatke, avšak tie v Bratislave sú v mojom rebríčku o hodne vyššie ako všetky ostatné. Je to seminár nielen pre ľudí, je to seminár pre našu „malú“ krajinu, pre naše Slovensko.
V piatok ráno prichádzali ľudia, ktorí boli vystrašení, ako ja, keď som prichádzala na môj prvý seminár. Bolo ich 250 a my, tréneri , nás bolo 80 a vytvárali sme pre nich bezpečné prostredie, držali sme láskyplnú náruč, pomáhali z celého srdca. V nedeľu večer odchádzali iní ľudia, rozžiarení, šťastní, spokojní, nadšení. Zastavila som sa pri mnohých a spýtala sa „ako sa cítite?“ . Ich odpovede sa podobali ako vajce, vajcu „je to úžasné“, „je to ohromné“, „je to nad moje očakávania“, „nemám slov“. Nemám záujem robiť týmto článkom reklamu, ani propagáciu Brandon Bays, mám iba hlboko v srdci túžbu odovzdať to, čo som ja vďaka ceste do života získala. Hoci Brandon vždy hovorí, že cestou nemôžeme získať nič. Cestou môžeme iba stratiť. Stratiť nezdravé presvedčenia o sebe, to, čo sme si mysleli, že je pravdou, avšak s pravdou nemá nič spoločné, naše staré vzorce chovania.
V nedeľu sme my terapeuti mali možnosť obedovať s Brandon, rozhovorila sa, jej dojatie a otvorené srdce dojímalo všetkých. Rozprávala o tom, ako ťažko sa jej vedú semináre na Slovensku. Ako cíti, že ľudia posudzujú v mysli každé slovo, ktoré vypovie, ako ťažko nachádzajú dôveru a ako sa na druhej strane túžia oslobodiť od svojich presvedčení, od svojej mysle. Vravela, že vedie semináre v 44 krajinách na svete, avšak nikde na svete, ani v Afrike, ani v Rumunsku, či v Čechách, Maďarsku necítila to, čo cíti tu na Slovensku. Cíti, ako sa my sami robíme „malými“. Považujeme sa za tých „druhých“. Prvá je Praha, prvá je Viedeň, prvá je Budapešť, až potom sme my. Prikryli sme naše životy tienidlom, ktorým sa zatieňujeme, bojíme sa ukázať, kto naozaj sme, nedovolíme životu, aby cez nás prúdil, neukážeme svoju vášeň pre život. Myslíme si, že sme „malí“.
Na seminároch nás učí objaviť v sebe Božský potenciál, ktorý je v každom z nás, avšak na Slovensku si nedovolíme ukázať ani ľudský potenciál, ktorý v sebe máme. Každý z nás v sále cítil, že hovorí pravdu. Že niečo, niekto akoby zatienil naše skutočné životy, akoby sme si nezaslúžili žiť naozajstné životy. Previedla nás procesom oslobodenia sa od našich tienidiel, energia v miestnosti začala prúdiť, otvorenosť začala byť zjavná.
V tejto otvorenosti, v tomto náručí božského a ľudského potenciálu som si uvedomila, kto som. Naplno som precítila tú neohraničenosť a prišla vďačnosť za to, že som mala možnosť odsunúť tienidlo zo svojho svetielka.
Keď chceme zmenu, musíme začať od seba. Nečakajme, že nám pomôže vláda, nový prezident, ktokoľvek, pomôžme si sami.
Simonka Weis, ktorá bola tiež prednášala na seminári, žije vo Švajčiarsku. Iba tak, medzi rečou spomenula, že vo Švajčiarsku sa riadia tým, že keď každý pomôže sebe, všetci budú spokojní a šťastní. Táto myšlienka sa dotkla môjho srdca, prestaňme sa snažiť pomáhať druhým, začnime konečne pomáhať sebe.
To je odkaz, ktorý si odnášam z posledného seminára „Intenzívnej cesty“. A túžbu v srdci, ukázať ľuďom cestu, v obidvoch významoch slova.
Namasté
Vierka